Sme tŕne v našich tŕňových korunách (IV.)

Autor: Martina Nagyová | 13.4.2014 o 23:52 | (upravené 13.4.2014 o 23:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  89x

Že budem samotár som vedel od prvej chvíle, čo moja nesmelá detská noha poprvýkrát okúsila hnusné zažltnuté dlaždice a moje zmysly mi vyslali varovné signály, že toto bude miesto, kde ma asi veľa dobrého pravdepodobne nečaká. Tak nejak som vedel už odmala... Že moje zmysly neklamú.

„Volám sa Zuzka a mám rada veselé pesničky.“ A ja som sedel vedľa nesmelo a díval som sa na dlhé popolavé kadere, na ktorých sa odrážali ostré, ranné jesenné slnečné lúče. Nevedel som čo povedať, tak som sa usmial. „Ty mi nepovieš ako sa voláš?“ A ja som vôbec netušil prečo mlčím ďalej...

 

Na školskom dvore sa to ustavične hmýrilo, býval tam ruch, krik a veľa detského smiechu, ktorý ma otravoval, pretože ma rušil pri pozorovaní. Dievčatá hopsali cez farebnú gumu, ktorú mali dve natiahnutú okolo členkov a vykrikovali do toho nejaké nezmysly. Nikdy som nepochopil, čo to má znamenať, ale vždy sa im pri tom zdvíhali sukienky a vlasy im viali. Keď ma Zuza zbadala ako ju zasa sledujem, dobehla udýchaná za mnou. Doteraz si spomínam na jej rozhorúčenú tvár a žiariace oči, chýbajúci predný zub a jamku na brade. „Poď, ukážem ti niečo!“ A už ma ťahala dozadu ku plotu. Za vysokánske topole. Stáli sme tam oproti sebe. „Urobíme to ako dospelí?“ Videl som v tých očiach túžbu, ktorá ma fascinovala. „Nie, radšej len na líce.“ Moja prvá pusa. Tam kdesi vzadu za stromami, ktoré dnes už neexistujú. Nesmelý dotyk a letmý pohľad. Možno trochu zahanbenia, v mojom prípade určite prvé skutočné vzrušenie. Pobozkala ma na líce a s chichotom utiekla. Ja som stál a chcel som aby sa čas zastavil so mnou. Prvýkrát som netúžil aby niečo skončilo, ale trvalo aspoň o kúsok dlhšie. Aspoň o jeden zapamätateľný moment naviac. Prosím. Nakoniec som ju dobehol, jej kamarátky nás videli, vysmievali sa, ona s nimi. „Fuj veď do toho by som aj tak nikdy nemohla byť, to bolo len zo srandy.“ A skákali ďalej. Zasa tie nezmysly. La douleur exquise. Prvá a dlhá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?