Vízia strateného času,
zabudnutá skúška budúcnosti,
výhľad z okna je zahmlený,
bezmocnosť je strata cnosti.
Odpadom sa nazývajú
ich vlastné prázdne slová.
Odpadom sa nazýva
každý kto sa schová.
Cítiť sa isto,
pritom čeliť neistote,
predbehnúť tok času -
nemožné v pozemskom živote.
Tvár porcelánovej bábiky,
bez štipky lásky či nenávisti.
Neprekoná sebavedomú silu
šialenej ľudskej závisti.
Neodomkla bránu od jeho duše.
Milovala zbytočne?
Dajú sa jej prázdne činy
považovať za statočné?
Ostal už len zmätok
v jej malej smutnej duši.
Zatiaľ čo sa ona trápi,
on ešte nič netuší...